Čo je práškové lakovanie?

POVRCHOVÁ ÚPRAVA PRÁŠKOVÝMI VYPAĽOVACÍMI FARBAMI

Niekedy tiež nazývaná ako práškové lakovanie, alebo práškovanie resp. laikmi nesprávne označované ako "komaxitovanie" je najmladšia povrchová technológia, ktorá sa dnes bežne využíva. Práškové farby ako jeden z typou náterových hmôt pre povrchovú úpravu kovov sa v praxi používajú viac ako 40 rokov. Nespornou výhodou práškových farieb je, že sú dnes jednou z najekologickejších metód povrchových úprav, pri ktorej nedochádza k poškodeniu životného prostredia ani zdravia ľudí. Práškové lakovanie je moderná technológia povrchovej úpravy kovov, ktoré spĺňa náročné, estetické, ekonomické ale aj ekologické kritéria pre ochranu životného prostredia, pretože sa pri tejto technológií nepoužívajú rozpúštadlá ako pri mokrom lakovaní a prášok, ktorý sa pri nanášaní neprichití na lakovaný predmet je zachytávaný vo vnúti filtra a môže byť  znova použitý.

Rozsah možného použitia práškových povlakov pre povrchovú protikoróznu ale aj estetickú úpravu kovových výrobkov bol známy už v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Komerčne využiteľnými sa stali práškové farby až v polovici šesťdesiatych rokov. Rozsah ich využitia je porovnateľný s kvapalnými lakmi. Prášok je možné aplikovať na jednoduché i zložité výrobky, pričom povrch celého výrobku si stále udrží jednotný lesk.

Princíp práškového lakovania

Ide o technológiu, pri ktorej sa práškové náterové hmoty nanášajú striekaním v elektrostatickom poli. Prášková farba drží na povrchu upravovaných kovových (resp. iných vodivých) výrobkov vplyvom elektrostatických síl. Práškové farby sa tak dajú nanášať na všetky predmety, ktoré môžu mať elektrostatický náboj a vydržia teplotu  pri vytvrdzovaní farby.

 Spoločnou vlastnosťou všetkých procesov tohto druhu je, že častice prášku sa elektricky nabíjajú, kým lakovaný predmet je uzemnený.

Častice prášku sa nabíjajú dvomi spôsobmi:
- elektrostatickým nabíjaním (corona), prechodom prášku vysokonapäťovým elektrostatickým poľom.
- tribostatickým nabíjaním (TRIBO) kde elektrostatický náboj na časticiach prášku vzniká ich trením o špeciálny druh izolantu ktorým je vystlaná rúrka striekacej pištole.

Výsledná elektrostatická príťažlivá sila stačí k vytvoreniu dostatočnej vrstvy prášku na predmete, taktiež udrží suchý prášok na mieste, kým sa neroztaví a neprilnie k povrchu v špeciálnej vytvrdzovacej peci. Využitím fluidizácie práškov, kde nosným médiom je stlačený vzduch a tuhé zrná získavajú vlastnosti kvapalín, bola vyriešená doprava prášku k materiálu.

Prášková farba sa vypaluje pri teplote cca 180 - 200 °C kedy dochádza k roztaveniu na povrchu výrobku a k vytvoreniu homogenného náteru. Po vybratí výrobkov z pece a ich vychladnutí na vzduchu je finálny povrch hotový. Výsledná kvalita vytvrdeného náteru je vysoko závislá od chemickej predúpravy povrchu materiálu, pred samotným nanesením farby.

Nespornou výhodou práškového lakovania je, že je dnes jednou z najekologickejších metód povrchových úprav, pri ktorej nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia ani zdravia ľudí. Logickým dôsledkom toho je, že spotreba práškových farieb neustále rastie a dochádza k postupnému nahradzovaniu klasických mokrých farieb. V nemalej miere tejto rastúcej spotrebe napomáhajú aj výborné fyzikálno-chemické, mechanické, estetické a antikorózne vlastnosti finálnych povrchov ako aj ekonomické dôvody.